Logo SAV Logo ENSAV Logo J/S
 Ročník:
 číslo:
Pondelok, 22. máj 2017 Vyhľadávanie:
v aktuálnom  vo všetkých číslach
Založené v novembri 2007 na počesť Týždňa vedy a techniky EÚ [Obsah] [Redakčná rada]  



Vydanie č.

2008
Potenciál vedeckých pracovísk SAV pre experimenty v kozme je rozsiahly, treba hľadať možnosti na ich využitie.

Pripravení na výskum vesmíru

V súvislosti s nedávnymi výročiami letov československého kozmonauta Vladimíra Remeka a slovenského kozmonauta Ivana Bellu sa diskutovalo o slovenskej účasti na vesmírnych programoch. Slovenská tlač kritizovala, že Slovensko nie je členom žiadnej významnej medzinárodnej organizácie zaoberajúcej sa výskumom vesmíru. Pritom slovenská veda má v tejto oblasti dlhodobé medzinárodné skúsenosti. Do roku 1990 bola súčasťou programu Interkozmos. Aj po tomto období sa zapojila do viacerých projektov Európskej kozmickej agentúry ESA, ale aj do ďalších medzinárodných štruktúr. Súčasťou bádania vesmíru slovenských vedcov sú dnes kozmická fyzika zastúpená Ústavom experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, kozmická meteorológia zastúpená Slovenským hydrometeorologickým ústavom, kozmická biológia a medicína, do ktorých zo SAV boli zaangažované Ústav experimentálnej endokrinológie, Ústav biochémie a genetiky živočíchov v Ivánke pri Dunaji, ale i Ústav merania SAV a diaľkový prieskum Zeme, ktorý je doménou Geografického ústavu SAV.

Predseda SAV Štefan Luby v relácii Správy a komentáre (STV 2, 29. 2. 2008) povedal, že „Interkozmos je program, ktorý bežal 25 rokov. V rámci neho vzlietlo 25 až 30 vedeckých družíc a ich prostredníctvom sa uskutočnilo veľa hodnotných experimentov, niektoré aj unikátne. Let Vladimíra Remeka nemal až takú hlbokú orientáciu na výskum ako let plukovníka Ivana Bellu. Významný bol však tým, že otvoril cestu do kozmu, spopularizoval Československo a tým ľuďom, ktorí mali o kozmický výskum a aplikácie záujem, vdýchol istý entuziazmus, ktorý sa potom prejavil v tom, že sme sa tak cestou košických ako aj bratislavských pracovísk SAV zapojili do veľmi náročných fyzikálnych i lekársko-biologických experimentov."

História nášho podielu na výskume vesmíru má oveľa skorší dátum ako bol let V. Remeka. Prof. Luby v tejto súvislosti povedal: „V rámci série družíc Interkozmos, bolo osem tzv. biologických družíc. A všetky experimenty, ktoré sa na nich robili, a ktoré robil aj plukovník I. Bella, sa samozrejme ešte predtým, museli urobiť na Zemi na experimentálnych zvieratách. Tie pochádzali zo Slovenska, chovali ich v SAV. V Ústave experimentálnej endokrinológie SAV sa chovali experimentálne potkany a v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV zasa prepelice japonské. Boli to desiatky až stovky slovenských zvierat, ktoré sa stali cestovateľmi do kozmu.

Vo vedeckých kruhoch, ale aj vo verejnosti veľký záujem vyvolali experimenty na stanici Mir počas letu plukovníka I. Bellu. Nešlo pritom len o známe japonské prepelice. "Tento experiment bol veľmi populárny na Slovensku a jeho cieľom bolo vyskúmať vplyv kozmického letu na tzv. postembryonálne štádium vývoja týchto prepeličiek. To znamená obdobie pár dní pred vyliahnutím a pár dní po vyliahnutí,“ hovorí prof. Luby. „S týmito prepeličkami sa totiž v budúcnosti počíta ako možnou stravou pre kozmonautov, pretože vývojový cyklus od vyliahnutia jedinca z vajíčka až do jeho dospelosti, je veľmi krátky.“

Ďalšie experimenty boli jedinečné v celosvetovom ponímaní. Svedčí o tom veľké množstvo veľmi kvalitných publikácií a medzinárodných prezentácií, ktoré z týchto experimentov vzišli. „Tých experimentov bolo napokon šesť, z toho jeden bol fyzikálny, tzv. dozimetria, meranie vysokoenergetických kozmických častíc a päť bolo biologických, z toho tri sa robili na orbite a dva ešte na zemi,“ doplnil predseda SAV.

V oblasti kozmickej fyziky a v príbuzných odboroch na slovenských vedeckých pracoviskách počas uplynulých troch desaťročí slovenskí vedci získali značné skúsenosti s navrhovaním, vývojom, testovaním a konštrukciou vedeckých prístrojov na prácu vo vesmíre. Napríklad Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach sa podieľal na príprave 20 kozmických experimentov, pre ktoré vyvinul celý rad úspešných vedeckých aparatúr. Mimoriadne rozsiahly vedecký materiál poskytli merania vo viacbodovom projekte Interball v rokoch 1995-2000. Vo vesmíre, na spoločnom čínsko-európskom satelite, už od júla 2004 spoľahlivo pracuje aparatúra vyvinutá so spoluúčasťou vysoko kvalifikovaných technikov zo Slovenska, ktorá na princípe detekcie neutrálnych atómov zobrazuje „mapy“ rozloženia energetických častíc v okolí Zeme. V januári tohto roku bola z nórskej arktickej raketovej základne vypustená do polárnej žiary sondážna raketa s detektorom energetických elektrónov z tohto ústavu.

Ak chceme hovoriť o budúcnosti slovenského vesmírneho výskumu, nemusíme byť veľmi skeptickí. Potenciál i skúsenosti máme. Rozvoj výskumu vesmíru a aplikácie výsledkov nadobúda v zjednocujúcej sa Európe nové dimenzie. Štáty Európskej únie sú čoraz častejšie konfrontované s jeho trendmi. „Chceli by sme, keby sa náš vesmírny program znovu dostal do obrátok. Usilujeme sa, aby sa Slovensko stalo nejakou formou členom Európskej kozmickej agentúry ESA (European Space Agency). Je to dnes európsky program, v rámci ktorého môžeme za relatívne veľmi výhodných podmienok nadviazať na všetko to, čo sa urobilo v čase letu kozmonautov Vladimíra Remeka a Ivana Bellu,“ povedal prof. Štefan Luby.

Ferdinand Tisovič

Profesor Štefan Luby v relácii Správy a komentáre STV.

 

Slovenský kozmonaut Ivan Bella počas vesmírnej misie Štefánik.

 

Detektor energetických elektrónov PEEL (Precipitating Energetic Electrons at high Latitude) z košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý pracoval na nórskej sondážnej rakete HotPay-2 vypustenej 31. januára z nórskeho arktického ostrova Andøya.

 

  Vytlačiť obsah tejto stránky na tlačiareň Poslať obsah tejto stránky e-mailom Poslať linku na túto stránku e-mailom  

Administrácia ENSAV:
1. Slovenská akadémia vied
Výpočtové stredisko SAV, Dúbravská cesta 9, 845 35 Bratislava
2. Journaliste-Studio (v spolupráci s Klubom vedeckotechnických žurnalistov SSN)
Pošta 4, P. O. BOX 82, 840 00 Bratislava; Tel./fax: 02/65423721; e-mail:

Do rubrík „slov.-angl.“ sa budú prijímať príspevky z inštitúcií v slovenčine a súčasne aj v angličtine na e-mail adresu: . Za anglický text zodpovedá autor príspevku.
Obsah môže byť voľne šíriteľný iba pre informačné a edukačné účely.